Medveď v zime? Ten si žije.
Bez pohybu zníži príjem
potravy a tekutiny.
V brlohu má aj vzduch iný.
Oddychuje, sladko spí si,
obmedzuje pri tom kyslík.
Nie je ani trochu hladný,
vydrží to tak aj pár dní,
dokonca i mesiace.
Človek? Musí do práce,
v snehu sa po ceste brodí,
šmýka sa a ťažko chodí.
Je mu zima, večer v tme je,
vetrovka ho sotva hreje.
Keď je vonku mínus dvadsať,
jeho čaká zas len práca.
Kým očistí cesty, dvory,
potom pár dní leží chorý.
Ráno z domu potme ide.
Večer potme domov príde.
Rozmýšľam tak: „Načo zhon?
Nemusím ísť aj ja von!
Premením na brloh dom
a stanem sa medveďom!
Budem len pri telke ležať.
Nech teplota vonku svieža
trápi iných ľudí v meste.
Nechcem šmýkať sa po ceste.
Chladnička so zásobami
potraviny chutné dá mi.
Oddýchnem si, veľa pospím,
spevnejú mi pri tom kosti.“
Tento spásny nápad v hlave
spochybním však pri predstave:
„Korčule a bežky zbohom?“
Zakončím to jasne, stroho:
„Zimné športy rada mám,
tie ja len tak nenechám.
Medveď môže ďalej spať,
a ja idem bežkovať.“
Jana Barillová
