V mise ležia tri jablká
všetky chutne červené.
„Jedno z nich je, pozrime sa,
z jednej strany zjedené!
Kto to spravil?“ mamka pátra,
rodiny sa spytuje.
Ale nikto neprizná sa,
ako kameň ticho je.
Ráno, keď sa zobudila
mamka a jej rodina,
po zistení nepríjemnom
nový výsluch začína.
„Ďalšie z jabĺk obhryzené!
Kto to robí? Neviete?“
rodina sa neprezradí
proste za nič na svete.
Keď sa to však udialo zas
zopár nocí za sebou,
začal tušiť múdry ocko:
„Máme problém s návštevou!“
Keďže doba moderná je,
dali všade kamery,
aby mohli odhaleniu
všetci rýchlo uveriť.
Prešla ďalšia z nocí rýchlo,
jablká zas trpeli,
zapli ráno záznam z kamier
deti a aj dospelí.
Pozerajú, čo sa dialo v noci,
keď tam nebol nik.
A odrazu zjavil sa im
jablkový záškodník.
Bol to Edko, škrečok tety
z desiateho poschodia,
utiekol jej pred pár dňami
cez potrubie záchoda.
Cez deň driemkal pod sedačkou,
v noci hľadal potravu,
keď uvidel jablká, tak
pocítil hneď úľavu.
Chytili ho veľmi ľahko,
škrečok bol už cvičený.
Odniesli ho tete naspäť,
nastal pokoj vysnený.
Jablká tak jedia deti,
mamka, ocko, rodina.
Na návštevu škrečka Edka
môžu iba spomínať.
Napísala Jana Barillová
Z knihy Čo si mačky rozprávali
