Pohoda je. Všade ticho,
spomalí sa, čo šlo rýchlo,
tep srdca sa upokojí,
s prírodou sa chcem dnes spojiť.
Zavriem oči, zvuky jemné,
s lúčmi slnka mám spojenie.
Nadýchnem sa vôňe kvetín,
drobný motýľ vôkol letí.
Pohoda je, pohodička,
nechám sa ňou dlho hýčkať.
Pre každého je to zdravé,
urobiť si reset v hlave.
Pohoda je, z hĺbky dýcham,
žiadny zhon, hluk, žiadna pýcha.
Iba čisté zvuky lesa,
moja duša môže plesať.
Závan vetra vlasy hladí,
teraz mi už nič nevadí.
Uvoľním sa, ľahnem v tráve.
Relaxovať je to pravé.
Matka Zem mi silu dáva,
uvoľní sa krk, trup, hlava,
ruky klesnú, ba aj nohy.
Neurobím žiadny pohyb.
Myšlienky mi prúdia v hlavou,
spojená som s lúkou, trávou,
s prírodou a je mi dobre.
Všade ticho, nebo modré.
Pomalý tep, aj dych k tomu,
ľahko padá list zo stromu.
Neplaším sa, nemám prečo.
Relax je dňes mojou rečou.
Pohoda je, pohodička,
nechám sa ňou dlho hýčkať.
Pre každého je to zdravé,
urobiť si reset v hlave.
Pohoda je, z hĺbky dýcham,
žiadny zhon, hluk, žiadna pýcha.
Iba čisté zvuky lesa,
moja duša môže plesať.
Jana Barillová